Nočná mora s komentárom

Október 2006, seminár o audiodeskripcii, teda o tvorbe hlasových popisov či komentárov pre nevidiacich k filmom a iným programom. Jedným z organizátorov je aj dabingový produkčný Karol Trnka. Z jeho vyjadrení cítiť záujem a odhodlanie, zdá sa, že by to mohol byť práve on, kto sa na Slovensku do tejto oblasti pomaly pustí. A naozaj. Chvíľu akoby sa v tejto veci nič nedialo, no potom prišli Slepé lásky, film, ktorý si už svojou témou priam vyžiadal komentár pre nevidiacich. Postaral sa oň práve Karol Trnka. Rovnako aj v prípade dvoch ďalších filmov – Jánošík a Organ, ktoré vyšli na DVD v rámci edície denníka Sme. No a potom už prišli na rad deti. Konkrétne detský bábkový film, takmer horor, Predvianočná nočná mora Tima Burtona. Tim Burton je americký režisér takých svetoznámych filmov ako Batman či nová verzia Planéty opíc. Predvianočnú nočnú moru síce nerežíroval, ale zato sa práve v jeho hlave zrodil jej príbeh.

     V mestečku Halloween žijú a strašia duchovia, strašidlá, upíri  a kadejaké iné potvory. „Šéfuje“ tam kostlivec, tekvicový kráľ Jack, ktorého majú obyvatelia vo veľkej úcte. On sám je však už zo strašidelnej rutiny unavený, niečo mu chýba. Náhodou sa ocitne vo Vianočnom meste. Vianoce ho úplne očaria, aj keď ich zmysel celkom nechápe. Je posadnutý mywšlienkou, že by ich mali prežiť aj obyvatelia jeho mesta. Skúma, z čoho všetkého vlastne Vianoce pozostávajú a napokon sa rozhodne prebrať aj rolu Santa Clausa. Všetko sa však mení na halloweensky obraz, darčeky od Jacka sú strašidelné, deti a ľudia vôbec sú vydesení a nešťastní, Vianoce sú hotovou nočnou morou. Pravdaže sa všetko končí šťastne, Vianoce pre ľudí opäť pripravujú postavy z Vianočného mesta a Jack sa s novým elánom opäť ujíma svojich halloweenskych povinností a nachádza aj lásku.

     Druhého decembra 2008 si tento film s komentárom pre nevidiacich mohli pozrieť a vypočuť zrakovo postihnuté deti zo základnej školy na Svrčej ulici v Bratislave, ale aj iní a pravdaže aj dospelí záujemcovia. Premietalo sa v Dome kultúry Ružinov. Podujatie dostalo názov Pozri sa do tmy a zúčastnil sa na ňom aj starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Slavomír Drozd. Pred filmom sa krátkym vystúpením predstavilo Prešporské divadlo. Scénka, v ktorej sa vizuálne dialo niečo celkom iné, než o čom vypovedali slová, mohla navodiť všelijaké pocity. Žeby nás tí vidiaci mali až tak v hrsti, keď sa spoliehame na ich popisy reality? Ale nie, našťastie predsa len nepoznávame všetko iba zo slov. A trochu mystifikácie na začiatok nášho kultúrneho popoludnia nemôže uškodiť.

     Komentár k filmu načítala moderátorka Adela Banášová a dve hlavné postavy v slovenskom znení rozprávali hlasmi Sone Norisovej a Jána Galloviča. Táto trojica sa po filme objavila aj „naživo“ a začala sa autogramiáda. Protagonisti podpisovali a rozdávali reliéfne obrázky svojich tvárí, ktoré pre túto príležitosť vyrobila SKN podľa predlôh levočského výtvarníka Ľubomíra Repaského. Tak ako mnohí ľudia úsmevne tvrdia, že majú zo všetkých sladkostí najradšej klobásu, pre väčšinu nevidiacich, nech sú to akokoľvek statoční lúštitelia reliéfnych obrázkov, platí, že zo všetkých obrázkov majú najradšej modely. Asi aj preto sme si mohli ohmatať odliatky tvárí spomínaných účinkujúcich.

     Soňa Norisová sa pre povinnosti mohla zdržať len krátko, ale ostatní dvaja uspokojili záujem detí i dodatočne osmelených dospelých. Adela Banášová si v prostredí zábavného či mediálneho priemyslu dlhodobo udržiava povesť „úplne normálnej baby, ktorej to navyše aj myslí“. Uškodiť jej môže azda len to, že jej je všade plno. Alebo nie, pán Trnka? „Zo všetkých hlasov, ktoré som mal k dispozícii, sa mi pre tento komentár najviac hodila práve Adela. Má v hlase trochu potrebného sarkazmu a potom zase vie aj zjemniť, keď sa to už tak rozprávkovo pekne končí, veľmi mi k tomu filmu sedela.“ Adela  stihla s deťmi predebatovať napríklad aj to, či stačí alebo nestačí byť dobrý iba tesne pred Vianocami. Bol to ten milý typ rozhovoru, keď všetci zúčastnení vedia, že vedia – v tomto prípade to, že vzťah medzi správaním sa a vianočnými darčekmi je len veľmi symbolický. Ján Gallovič bol rovnako nenútený, prístupný, pôsobil dojmom pokojného a dobrosrdečného človeka.

     Samotný film vyvolal medzi divákmi rôzne ohlasy. Niektorých jeho výber dosť prekvapil. Niekomu „nesadla“ jeho pochmúrna, gotická atmosféra, v predvianočnom čase by zvolili skôr niečo klasickejšie, nežnejšie. Medzi dospelými sa ozývali aj hlasy, že je to pre deti príliš strašidelné a že by zvažovali, či by to tým svojim vôbec dovolili pozerať. No a niekomu sa film jednoducho nepáčil bez ďalších „pretože“. Niekoho zas v súvislosti s Vianocami poteší čokoľvek iné než tradičná romantika, niekoho pobaví mierne morbídny nádych. A pravdaže sú aj takí, ktorým sa film jednoducho páčil bez ďalších „pretože“. Karol Trnka s takýmto nejednoznačným prijatím filmu vopred počítal: „Možno nebude každý spokojný s týmto výberom, ale pre tento film som sa rozhodol už preto, že sú v ňom tiež dva svety, ako keď hovoríme o svete vidiacich a svete nevidiacich.“

     Verme, že zrakovo postihnutí záujemcovia o komentované filmy budú mať čoraz viac podobných príležitostí – hoci aj s nevyhnutnými tábormi spokojných a nespokojných. To, že je komentovanie filmov výborná vec, môžeme hádam ako samozrejmosť ponechať bez komentára.

     P. S. Na požiadanie v rámci „nežného bulváru“ môžem prezradiť, komu sa film páčil a komu nie. A pre istotu buďme dobrí po celý rok.

Žz

(Nový život 1/2009)