Prečo to robíme ?!

Aby sme dokázali lepšie pochopiť mentalitu nevidiacich, poprosili sme v Levočskej knižnici Mateja Hrabendu o poviedky ktoré napísali ich zverenci. Keď sme pani knihovníčke vyložili náš zámer, z nadšením nám vyrozprávala túto príhodu. Jedno pondelkové ráno si všimla, že hneď po príchode do práce Želka (nevidiaca redaktorka) začala chodiť po kanceláriách a čosi sa vypytovala, no zjavne sa jej vysvetľujúcej odpovede nedostávalo. Napokon prišla až ku nej a opýtala sa: „Pozerala si prosím ťa ten western včera poobede ? Na záver sa ozvali dva výstrely a ja neviem , aký to malo koniec …

A u moravských kolegov v Apogeu nám Michal Kuchař (zakladateľ Apogea) povedal zas tento príbeh. Michal pracuje aj ako pedagóg na základnej škole pre nevidiacich. Jedného dňa ho prišiel navštíviť jeho kamarát kováč z veľkou a hustou bradou až po brucho. V triede si mu na kolená sadla jedna malá žiačka a zaborila prstíky do jeho veľkej brady. Keď dostala vyčerpávajúcu odpoveď na otázku čo to drží v rukách, povedala: „ Konečne už vím kde si Rumcajz ( zbojník Rumpeľ ) chová ty včely“.