Jacques Prévert trávil svoje detstvo v Paríži. S otcom, divadelným kritikom, často navštevoval divadlo. Matka ho už od malička viedla k čítaniu. V roku 1918 bol nútený nastúpiť do vojenskej služby a bol odvelený na Blízky východ. Po návrate spolupracoval so surrealistickým hnutím, po boku Raymonda Queneaua alebo Marcela Duhamela. Jacques mal však až príliš slobodného a nezávislého ducha, aby sa mohol stať členom organizovanej skupiny. V roku 1928 založil s bratom Pierrom produkčný dom a stal sa scenáristom. V roku 1932 začal písať texty prevažne k chansónom. Bol taktiež autorom mnohých divadelných hier. Prvý veľký úspech sa dostavil s vydaním zbierky Slová (Paroles). V roku 1948 vypadol z okna a zranenie mu spôsobilo vážne neurologické problémy.
Jacques miloval Paríž, denný aj nočný, žil na plné obrátky, mal veľa priateľov a bol neuveriteľne spoločenský. Vášnivo miloval život a vášnivo protestoval proti všetkému, čo život ničí a devalvuje.
Jeho dielo má obrovskú zásluhu hlavne na rozšírení spievanej poézie. Zastával názor, že poézia je reč, ktorá spieva. Motívy čerpal predovšetkým zo života prostých ľudí. V jeho poézii sa často objavuje (často čierny) humor.
Výber z básní francúzskeho básnika načítala Emília Vášáryová.
Básne si môžete vypočuť tu.
