Filmy bez obrázkov? To je každodenná realita nevidiacich a slabozrakých na Slovensku, pričom drvivá väčšina z nich využíva televíziu ako primárny zdroj informácií a zábavy.
Televízny program alebo iné audiovizuálne diela sú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, sú „témou“ rozhovoru, či už na pracovisku, alebo v rodine (súťaže, seriály). Audiokomentár teda podstatne prispieva k sociálnej inklúzii nevidiacich a slabozrakých v ich každodennom živote. V našej spoločnosti je naviac veľké množstvo ľudí, ktorí stratili zrak v priebehu života. Kto celý život sledoval filmy a vyrástol s televíziou, určite sa veľmi ťažko vzdáva tohto média, i keď jeho zrakové schopnosti slabnú.
Ako vzniká?
Audiokomentár je text, na ktorý sú kladené špecifické nároky. Vidiaci a nevidiaci vypracujú spoločne audiokomentár, ktorý má byť čo najkratší a najvýstižnejší. Spolupráca nevidiaceho je v tomto prípade veľmi dôležitá, pretože pre samotného vidiaceho je často ťažké pochopiť, aké informácie dokáže nevidiaci získať z kompletného mixu celej zvukovej stopy.
Najskôr si tím vidiaci-nevidiaci resp. slabozraký jeden príp. dva krát pozrú film. Potom si musia vyjasniť nasledovné otázky: Ako sa strieda hlavný a vedľajší dej (prvý a druhý plán)? Nachádzajú sa v deji nejaké časové skoky, spomienky, snové sekvencie? Ktoré postavy príp. ktoré miesta bude potrebné detailnejšie popísať? Ako rozdeliť tento popis?
Potom tento tím pomaly spracováva scénu za scénou. Neustále skracovanie popisujúcich textov je najdôležitejšou a často aj najťažšou úlohou, pretože prestávky medzi dialógmi sú spravidla malé a atmosféra filmu by mala ostať nedotknutá.
Vypracovaný text potom nahovorí  vo zvukovom štúdiu a zmixuje s originálnou zvukovou stopou.